Čo je masová panika a čo (ne) máme podľa psychológov robiť?

Pár poznatkov zo sociálnej psychológie ľudského správania, ktoré našej spoločnosti môžu pomôcť lepšie zvládnuť koronavírus (COVID-19).

To, že situácia je momentálne vážna, a že čítame o stále nových správach a prípadoch koronavírusu, je fakt.

Photograph by Kimimasa Mayama / EPA-EFE / Shutterstock

V tomto krátkom zhrnutí by som sa chcela podeliť o pár poznatkov z psychológie ľudského správania, ktoré ako sociálna psychologička poznám a denne s nimi pracujem. Je možné, že po prečítaní správ na internete a pozretí televíznych novín sa môžete cítiť skľúčene a vystrašene. Dôvodom môže byť to, že máte o určitých situáciách vytvorený presne opačný pohľad, ako nám ukazujú fakty.

Tento článok je súhrnom poznatkov z výskumu ľudí, s ktorými spolupracujem, a ktorí sú svetovo uznávanými odborníkmi v oblasti ľudského správania v krízových situáciách. Na základe ich výskumu fungujú rôzne medzinárodné organizácie a polícia v Spojenom Kráľovstve - profesori Steve Reicher, John Drury, Clifford Stott a Doktorov Chris Cocking a Evangelos Ntontis. Priame zdroje, z ktorých tento článok vychádza, nájdete na konci tohoto článku.

Masová panika a prázdne obchody?

To, že vidíme v správach fotky s prázdnymi regálmi a titulky ako “ľudia sa zbláznili” bohužiaľ nie je reálny popis situácie. Napriek tomu, práve tento popis dáva vznik začarovanému kruhu, kedy sa ľudia začnú báť a takéto správy im vyprázdňovanie regálov vo veľkom oprávnia. Veľmi jednoducho sme si zvykli používať slovo “panika” a máme pocit že je úplnou normou, že ľudia bezhlavo nakupujú, sú šialení, a teda “panikária”, pretože to je v krízových situáciách predsa ľudstvu prirodzené.

Opak je však pravdou. Všetok doterajší výskum ukazuje, že to, že nás v obchode pochytí pocit, že by sme mali v súčasnej situácii prihodiť do košíka o pár balíkov cestovín naviac, a že by sme mali asi zobrať aj ďalší toaleťák, vôbec neznamená, že sme sa zbláznili. Práve naopak. Jednáme racionálne. Úplne normálne a vecne rozmýšľame nad tým, že tu existuje možnosť, že nebudeme môcť opustiť naše domovy, a tým pádom si kúpime niečo do zásoby.

Robíme to presne tak, ako to robia ľudia okolo nás. A práve to, že vidíme ostatných, v nás tento mierne vystrašený pocit ešte znásobí. Je to úplne normálna ľudská reakcia.

Čo naopak normálne nie je, je to, že niektoré médiá v nás vzbudzujú pocity, že panika je tu, korona útočí, a my sme blázni, ktorí sa proste nedokážu ubrániť “nezmyselnému hromadeniu” . K tomu ešte šíria strašidelné fotky a videá s prázdnymi regálmi v obchode a označujú to za “paniku” a ospravedlňujú to tým, že nič iné sa ani nedá očakávať. Ľudia nerozmýšľajú, sú iracionálni a podľahnú všetkému absolútne bez rozmyslu.

Takže pravidlo číslo jedna- prosím, média, nešírte poplašné informácie. Nepomôže to absolútne nikomu.

Pravidlo číslo dva - ak ste si v predchádzajúcich dňoch trochu zásobili špajzu, nezbláznili ste sa a nemusíte sa cítiť zle ani znepokojene. Konáte v súlade so situáciou a konáte na základe toho, čo vidíte okolo seba. Nie je to “panika” a “chaos” ale “plánovanie” a “racionálne rozhodnutie”, vykonané na základe toho, že dostávame informácie o tom, aby sme ostali v karanténe ak máme podozrenie alebo symptómy, ktoré môžu (a nemusia) byť koronavírus.

Pravidlo číslo tri - samozrejme, všetko s mierou. Neznamená to, že vás koronavírus oprávňuje vybrať zásoby, ktoré sú nachystané aj pre ďalších ľudí. Aj oni sú tu s nami a tiež by si zaslúžili kúpiť si nejaké jedlo.

Ako najlepšie podávať ľuďom informácie?

Všade počúvame, že ľudia sú sebeckí a bezohľadní, myslia len na seba. Áno, sme individualisti. Ale to, ako sú nám informácie podané a ako sú formulované veľmi výrazne ovplyvní naše správanie. A keďže obzvlášť my mladší a silnejší, máme väčšiu šancu zvládnuť momentálnu situáciu, myslime v tejto situácii hlavne na tých najzraniteľnejších. Myslíme kolektívne. My, spolu a spoločnými silami môžeme túto situáciu zvládnuť oveľa lepšie. Pomôžeme tak nielen sebe ale aj tým okolo nás, ktorí môžu mať slabšiu imunitu, menej informácií, menej peňazí na kúpu vitamínov a čerstvých potravín. Napríklad britská kampaň stavia pri šírení informácií o prevencii tak, že na plagáty o hygienických odporúčaniach pridáva heslo “osud je vo vašich rukách”.

Psychologický výskum o ľudskom správaní v krízových situáciách, ako sú povodne, výbuchy, teroristické útoky, a požiare, jednoznačne ukazuje, že dať ľudom dostatok pravdivých informácií pomôže oveľa viac, ako keď im ich “dávkujeme” pretože máme starú známu obavu že ľudia začnú “panikáriť” a situácia bude nekontrolovateľná.

Naopak, výskum ukazuje, že dokážeme konať a pomôcť jeden druhému, keď máme správne informácie oveľa efektívnejšie, rýchlejšie a lepšie. Nie sme stratení a nezačneme bezcieľne behať do kruhu, keď sa stane nejaká katastrofa. Naopak sa dokážeme zorganizovať a spoločnými silami zvládnuť aj veľmi náročné situácie. Preto je veľmi prínosné, keď autority a organizácie komunikujú a dávajú nám jednoznačné informácie. Oveľa lepšie sa tak dokážeme prispôsobiť aj vážnej situácii.

Čo môžeme teraz urobiť my všetci?

Verím, že tento článok vám ozrejmil zopár faktov ohľadom nás ľudí, a toho, ako sa správame, čo je dobré, čo na nás funguje a čo na nás naopak nefunguje. A tak nám všetkým ostáva momentálne zachovať kľud, sledovať čo sa deje, riadiť sa oficiálnymi odporúčaniami, rozlišovať či informácie, ktoré k nám prichádzajú majú naozajstnú hodnotu, či sú podložené faktami, a hlavne jeden druhému pomáhať.

Populárno-vedecké články v angličtine nájdete keď kliknete na odkazy tu a tu

Primárne zdroje:

Carter, H., Drury, J., Rubin, G., Williams, R. and Amlôt, R. (2013), "The effect of communication during mass decontamination", Disaster Prevention and Management, Vol. 22 No. 2, pp. 132-147. https://doi.org/10.1108/09653561311325280

Drury, J., Carter, H., Cocking, C., Ntontis, E., Tekin Guven, S., & Amlôt, R. (2019). Facilitating collective psychosocial resilience in the public in emergencies: Twelve recommendations based on the social identity approach. Frontiers in Public Health, 7 (141) doi: 10.3389/fpubh.2019.00141

Drury, J., & Alfadhli, K. (2019). Social identity, emergencies and disasters. In R. Williams, S. Bailey, B. Kamaldeep, S. A. Haslam, C. Haslam, V. Kemp, & D. Maughan (Eds). Social scaffolding: Applying the lessons of contemporary social science to health, public mental health and healthcare. London: Royal College of Psychiatrists.

Drury, J., Cocking, C., & Reicher, S. (2009). The nature of collective resilience: Survivor reactions to the 2005 London bombings. International Journal of Mass Emergencies and Disasters, 27(1), 66-95.

Drury, J., Cocking, C., & Reicher, S. (2009). Everyone for themselves? A comparative study of crowd solidarity among emergency survivors. British Journal of Social Psychology, 48(3), 487-506.

Reicher, S. D., & Haslam, S. A. (2009). Beyond help: a social psychology of social solidarity and social cohesion. In M. Snyder, & S. Sturmer (Eds.), The Psychology of Prosocical Behaviour Oxford: Wiley-Blackwell.

Vilas, X., & Sabucedo, J. M. (2012). Moral obligation: A forgotten dimension in the analysis of collective action. Revista de Psicología Social, 27(3), 369-375.

Reicher, S., Stott, C., Cronin, P. and Adang, O. (2004), "An integrated approach to crowd psychology and public order policing", Policing: An International Journal, Vol. 27 No. 4, pp. 558-572. https://doi.org/10.1108/13639510410566271

Stott, C., Adang, O., Livingstone, A., & Schreiber, M. (2008). Tackling football hooliganism: A quantitative study of public order, policing and crowd psychology. Psychology, Public Policy, and Law, 14(2), 115-141. doi:10.1037/a0013419