Dostala som sa na University of St Andrews! (alebo: Ako sa z neúspechov stávajú veľké úspechy)

Predchádzajúci článok som celý venovala tomu, ako som sa dostala na UCLA, kde tento rok študujem. Príde mi preto fér, že vám poviem aj o tom, ako som sa dostala na University of St Andrews, ktorá mi všetky tieto možnosti dopriala, a ktorá je podľa mňa jedno z najúžasnejších miest na svete!

Fotka z minulého roku v St Andrews, v deň, keď sme s kamarátkou dokončili všetky skúšky a vybrali sa za odmenu na prechádzku po St Andrews :)

(áno, takýto park máme v meste)

Ako sa to celé začalo?

Aby ste si nemysleli - všetko nebolo na začiatku také ružové a nápad prihlásiť sa na zahraničnú univerzitu bol úplne spontánny a bez akýchkoľvek očakávaní, že sa mi to podarí.

Pred tým, ako som sa prihlásila do St Andrews, som chodila do Gymnázia v Púchove, pričom Púchov je moja rovnaká srdcová záležitosť ako St Andrews. Je úplne jedno kde na svete som, do Púchova vraciam stále najradšej zo všetkého!

"St Salvator's Quad" - hlavná časť mojej univerzity, kde som mávala počas obidvoch rokov prednášky :)

(St Andrews je najstaršia škótska univerzita, založená v 1413, takže všetky budovy sú tu takéto krásne)

Po maturite na gymnáziu som skončila s ocenením najlepšieho študenta v Púchove, a zároveň som bola jediným človekom z našej triedy, ktorý sa nedostal na vysokú školu. Dosť paradoxné, však? :)

Pôvodne som sa totiž po maturite hlásila na medicínu na UK do Bratislavy, čo bol skoro až automatický krok, ktorý zapadal do obrazu "doktorovej dcéry". Nechcem tým povedať, že ma do tohto rozhodnutia nútili rodičia, to vôbec nie, ale ja som vtedy nad inou možnosťou ani nerozmýšľala. Možno práve preto, že to bol automatický krok a niečo, o čom som nebola na 100 percent presvedčená, dopadol tak ako dopadol.

Od prijatia na medicínu ma delili 2 správne odpovede na prijímačkách. UK v Bratislave bola zároveň jediná univerzita, na ktorú som sa prihlásila, pretože tam chodili obaja moji rodičia, a tak som tam chcela ísť aj ja.

Gap year, alebo "rok voľna" bola tá najlepšia vec!

Keď mi prišiel list o neprijatí na medicínu, myslela som si, že je to tá najhoršia vec, aká sa mi mohla stať. Bola som sklamaná a smutná, pretože to bol môj (asi) prvý veľký neúspech. Zároveň si k tomu predstavte, že sa vám takýto neúspech stane v malom meste, kde vás každy pozná a každému musíte vykladať historku o dvoch bodoch na teste :))

Rozhodne som sa ale nutápala v žiadnej depresii, ani som to nebrala ako koniec sveta. Trochu som s tým v podvedomí aj rátala a tešila sa na to, že sa na rok pustím do iných vecí. A ako to často v živote býva, bola to tá najneočakávanejšia a najlepšia vec, ktorá sa mi v tom momente mohla stať :)

Vďaka roku voľna som sa začala učiť jazdiť na koni a spoznala som pri tom samých úžasnýnch ľudí :)

Rozhodla som sa, že si urobím voľný rok (takzvaný "gap year", ktorý je v zahraničí úplne bežná vec a u nás na Slovensku to stále znie ako životná pohroma). Za ten rok som sa naučila dobre šoférovať na aute, so sestrou sme sa začali učiť jazdiť na koňoch a pracovala som v úžasnom kníhkupectve (zdravím všetkých v M Knihe!). Rok voľna bol aj príležitosťou sa prvýkrát bláznivo zamilovať, čo je takisto veľmi dôležité pre vývoj človeka, to vám môžem potvrdiť nielen ja ale aj psychologický výskum :)

Ak sa bojíte, že si nebudete vedieť s rokom voľna poradiť alebo že "vypadnete" z učiaceho režimu, nebojte sa. Po roku voľna práveže presne naopak naberiete ešte viac energie na učenie. Napríklad taká Obamova dcéra predtým ako odišla študovať na Harvard robila rok dobrovoľnícku činnosť. A keď rok voľna zvládne ona, prečo by sme to nezvládli aj my? :)

Gap year je ideálny na vyskúšanie vecí, na ktoré ste nikdy nemali čas

Okrem toho som si počas voľného roku samozrejme urovnala v hlave, čo chcem ďalej robiť a vtedy postupne vznikol aj nápad, že sa prihlásim na najeké zahraničné univerzity. Celý tretí ročník gymnázia som totiž strávila na strednej škole v Amerike a povedala som si, že tú angličtinu by som predsa mohla nejako využiť vo svoj prospech :)

...v medicíne na Slovensku by som ju tak maximálne využila pri dohadovaní sa dovolenkármi, ktorých postretlo zranenie na dovolenke v Tatrách. A to by predsa bola škoda, no nie? :))

V lete po maturite som bola vďaka oceneniu "najlepšieho maturanta mesta" aj na výlete v Madride, a potom som sa vďaka tomuto výletu dostala aj na slávnostnú večeru, kde boli pozvaní hostia z rôznych partnerských miest Púchova. Na tejto večeri som sa spoznala aj s dvoma staršími pánmi, potomkami baróna Hoenninga, ktorý je dôležitý pre históriu Púchova. Jeden tento pán sa ma okrem iného pýtal, kam chcem ísť na vysokú školu a ja som mu povedala, že chcem ísť na zubné lekárstvo do Bratislavy (to bol môj pôvodný plán na začiatku môjho voľného roka). On mi na to povedal, že nechápe, prečo by som sa niekomu chcela celý život dívať do úst, a že on by sa na mojom mieste prihlásil niekde inde a na nejaký úplne iný odbor, pretože podľa mi nie je vôbec súdené vŕtať zuby. Tento pán mal neskutočný humor, veľmi veselé oči a strašne mi padol do oka. To mi nasadilo "chrobáka do hlavy", a tak vznikla celá myšlienka štúdia v zahraničí.

Kam sa mám teda prihlásiť?

Veľa som potom hľadala na internete, a keďže ma vždy lákalo mesto Edinburgh, rozhodla som sa tam prihlásiť. Zároveň som prehodnotila medicínu a povedala som si, že psychológia bude presne to, čo ma bude baviť, a kde budem naozaj sama sebou. V tom čase som začala čítať knihy od mojich dvoch obľúbených terapeutov (Yoram Yovell a Irvin Yallom) a povedala som si, že mix medicíny a psychológie je presne to, čo som hľadala.

Zistila som tiež, že výhodou hlásenia sa do Škótska je to, že patrí do EU a to znamená, že všetky stredoškolské vysvedčenia, ktoré sú z krajín EU škótske univerzity rešpektujú. Napríklad v Amerike (ale aj na niektorých iných zahraničných univerzitách) je potrebné mať IB maturitu, ktorú na Slovensku ponúka iba pár vybraných gymnázií a je veľmi (naozaj veľmi) ťažká a tento program tvá minimálne 2 roky.

Na výlete v St Andrews, keď už som vedela, že ma prijali :)

Čo potrebujete na to, aby ste sa mohli prihlásiť?

Mne ale stačilo klasické maturitné vysvedčenie, na ktorom som mala známky z predmetov, ktoré požadoval môj študijný odbor. Pre psychológiu to boli biológia, chémia, angličtina a matematika. Ja som namiesto matematiky mala síce slovenčinu (pretože tá je u nás na Slovensku samozrejme povinná), ale tým, že som mala na gymnáziu každý rok aj matematiku (čo som samozrejme doložila vysvedčeniami), tak im to k prihláške stačilo. Dôležité je sa v takomto prípade nezľaknúť a poslať na univerzitu mail a nie hľadať, ako sa veci vyriešiť nedajú ale naopak, ako sa veci vyriešiť dajú. My Slováci veľakrát nevyužijeme príležitosť práve pre toto, pričom stačí trochu asertivity, odvahy a praktického prístupu k problémom a veľakrát ich vďaka tomu vyriešite.

Prihlášky do Veľkej Británie sa podávajú cez stránku UCAS (odkaz nájdete tu), kde musíte okrem vysvedčení a známok zo strednej školy ešte pridať aj váš motivačný list, ktorý je podľa mňa najdôležitejšou časťou prihlášky. Na zahraničné univerzity sa hlási obrovské množstvo "samých jednotkárov" a motivačný list je presne to, čo vám pomôže vystúpiť z davu, ukázať, že ste jedineční, a že na univerzitu patríte práve vy. Odporúčam vám pozrieť si nejaké videá na stránke UCAS a na Youtube o tom, čo v motivačnom liste musí byť a potom len píšte a píšte. Nechajte si na písanie veľa času, napíšte pár verzií, nechajte ich odležať a potom sa k nim vráťte a upravujte. Je dobré dať váš motivačný list prečítať viacerým nezaujatým ľuďom, ktorým veríte, že majú dobrý úsudok :)

Ešte by som chcela zdôrazniť, že sa menej zaoberajte tým, či ste dali čiarku na správne miesto alebo či sú vaše vety napísané bez jednej chybičky. Tu nejde o Angličtinu ale hlavne o vás a o to kto ste a kým chcete byť vďaka univerzite na ktorú sa hlásite.

O tomto procese nájdete všetko podstatné na webstránke univerzity, na ktorú sa chcete prihlásiť a na stránkach UCAS.

St Andrews je prekásne miesto, súhlasíte?

Ďalšia dôležitá časť vašej prihlášky je dôkaz o tom, že viete dobre po anglicky, pretože to je niečo, bez čoho sa do zahraničia jednoducho nemôžete prihlásiť.

Ja som preto absolvovala test z angličtiny TOEFL (v testovacom centre v Bratislave), pretože maturita z angličtiny (je úplne jedno akú úroveň máte urobenú) týmto univerzitám nestačí. Okrem TOEFL si môžete urobiť aj veľmi podobný test, ktorý sa volá IELTS. Na tomto teste musíte dostať určitý minimálny počet bodov, ktorý tiež nájdete na stránke vašej univerzity, a ktorý môže byť mierne odlišný pre danú univerzitu.

Tento test je špeciálne zameraný na univerzitných študentov, takže všetky časti, ktoré sa týkajú čítania, písania, počúvania a rozprávania, sú zasadené do univerzitného prostredia.

Poslednou zložkou prihlášky je odporúčanie od nejakého vášho učiteľa. Vyberte si niekoho, komu dôverujete, a hlavne niekoho kto vás dobre pozná. Ja som mala šťastie, že mi tento list napísala moja učiteľka z Ameriky, ktorá ma učila predmety úrovne "College Prep", ktoré boli robené štýlom univerzitných prednášok a pozostávali z veľkého množstva samostatnej činnosti. Nemúsite mať ale nikoho z Ameriky, postačí napríklad váš učiteľ Angličtiny zo strednej školy.

Ja, na začiatku prvého školského roka v St Andrews v mojom novom červenom plášti :)

Po tomto procese (všetko majte pripravené pred vyplnením samotnej prihlášky) som sa prihlásila na 5 rôznych škótskych univerzít aj preto, že Škótsko hradí študentom z EU každý rok školné (ktoré je asi okolo 2000 libier ročne). V iných častiach Veľkej Británie sa školné platí a je okolo 9000 libier ročne ale väčšina študentov si naň zoberie pôžičku, ktorú začne splácať až vtedy, keď ich plat presiahne určitú hranicu. Ja som sa ale tak či onak rozhodla pre Škótsko, pretože ma ich univerzity zaujali svojou históriou a systémom výučby (bakalárske štúdium je tu 4 roky namiesto 3 a máte o to väčšiu flexibilitu s vašimi predmetmi).

Opäť čakanie, čakanie, čakanie

Po prihlásení sa do Škótska som čakala pár mesiacov, kým mi prišli odpovede zo všetkých univerzít. Prvá odpoveď mi prišla z University of Aberdeen, takže som vedela, že minimálne na jednu univerzitu ma zobrali. Teraz to tu píšem síce v kľude, ale samozrejme, že toto bol totálne zlomový okamih v mojom živote, s ktorým som pri prihlasovaní absolútne nerátala. Prihlášku som si poslala len tak, bez akýchkoľvek očakávaní a popri tom som sa pripravovala na prijímačky na medicínu do Bratislavy a pracovala v kníhkupectve.

Bol to naozaj príjemný šok a na ten moment veru tak ľahko nezabudnem. Boli sme so sestrou v kaviarni v meste a popíjali sme si naše (nealko) drinky a zrazu mi prišiel na mobil mail z UCAS stránky. Po párminútovom napätí (pretože mi nešli ani dáta ani wifi na mobile) to bolo čierne na bielom - zobrali ma do Škótska! Potom som postupne zavolala všetkým rodinným príslušníkom a doma sme to večer oslávili vo veľkom štýle aj s babkou a dedkom aj našimi dvoma psami (ktoré boli určite tiež hrdé na to, že ich majiteľka pôjde na univerzitu do zahraničia:)) ).

Jeden z univerzitných internátov v St Andrews. Býval tu napríklad aj princ William, keď tu študoval, a býva tam aj moja kamarátka :)

Odpovede zo všetkých univerzít vám vždy prídu do konca marca, a preto som sa s rodičmi vybrala na výlet do Škótska práve na prelome marca a apríla, pretože som vedela, že počas pobytu budem už vedieť, na ktoré univerzity ma prijali a budem sa môcť rozhodovať, kam nakoniec pôjdem.

Počas tohto pobytu sme sa išli s rodičmi pozrieť aj do St Andrews a celá rodina sme sa do tohto miesta zamilovali na prvý pohľad. Medzitým mi prišiel potvrdzujúci mail, že ma zobrali aj sem. A tak som bola po tomto výlete som už presvedčená, že pôjdem do St Andrews. Páčila univerzita, mesto, ľudia, proste všetko! :)

Bolo teda rozhodnuté: pôjdem do St Andrews!

Je vám asi jasné, čo po tomto rozhodnutí okrem iného nasledovalo. Zbalila som všetky poznámky a knihy na prijímačky na medicínu a vyniesla ich v taške na povalu, kde sú ukryté doteraz. Bola to nesmierna úľava, vedieť, že pôjdem na miesto, ktoré ma presvedčilo o tom, že je dokonalé za necelých 5 minút.

Minulý rok ma prišla do St Andrews pozrieť aj moja sestra a ja sa ju snažím nalákať na to, aby sa sem raz prihlásila aj ona :)

Čo som chcela článkom teda povedať?

Ako vidíte, nie vždy sa všetko deje tak, ako si to naplánujeme. A to je práve na živote to najlepšie. Ak sa vám zdá, že niečo sa nestalo tak ako sa stať malo, nezúfajte. Určite nakoniec uvidíte, že aj všetko zlé je na niečo dobré. Bez toho, že by ma nezobrali na medicínu do Bratislavy by som sa nikdy nebola dostala ani do St Andrews, ani do Los Angeles, ani na UCLA a nikdy by som nemala zážitky, ktoré mám dnes. Nemala by som spolužiakov z celého sveta, ktorých môžem ísť kedykoľvek navštíviť, ani by som nechodila do 600 rokov starej školy :)

Dokonca by som sa bez toho nebola pravdepodobne nikdy naučila jazdiť na koni, čo bolo vždy mojim veľkým snom. Takisto by som si nebola vynahradila čas so sestrou, ktorý som zameškala, keď som bola rok na strednej v Amerike a ani by som sa nebola zamestnala v kníhkupectve, čo bol takisto vždy môj sen, pretože knihy milujem.

Moja prvá pier walk s mojimi spolužiakmi v prvom ročníku :)

Prajem vám všetkým, aby sa veci vo vašom živote diali tak, ako si ich prestavujete a ako ich máte naplánované. Zároveň vám však prajem, aby ste v každej udalosti videli nejaký zmysel a nestrácali nádej, že keď sa vám niečo nepodarí, tak to znamená, že už sa vám nebude dariť nič iné.

Verím, že vás tento článok okrem iného pobavil, a že viete, aké kroky treba urobiť pre to, aby ste sa prilásili na univerzitu do zahraničia (ak vás táto možnosť láka). Budem vám všetkým držať palce! :)

Ďakujem mojim rodičom a aj vám, že vás blog baví, a že ho čítate :)) veľmi si to vážim!