Život na UCLA: Ako vyzerá môj typický deň?

Možno si viacerí kladiete otázku, aké je to študovať na univerzite v Amerike, a či je to iné ako u nás doma na Slovensku. Moja odpoveď je áno aj nie. V tomto článku vám poviem, ako vyzerá jeden z mojich typických dní na UCLA, a čo všetko počas jedného dňa stíham (a niekedy nestíham).

Všetko čo potrebujem na prežitie dňa v škole: počítač, diár, hodinky, jablko, krém na ruky, balzám na pery a zošit s fixkami :)

Ráno robí deň!

Vstávam okolo 7:00 a tento trimester mám šťastie, že mi škola začína až okolo 10:00. Za ten čas čo som v Kalifornii, som už zažila aj trimester, kedy som začínala už o 8:00 (to je najskoršie ako sa tu ráno začína škola) ale niektoré dni som začínala už aj o 12:00.

Som ranný typ, takže tak či onak rada vstanem skôr ako by som celé ráno "premrhala v posteli". Hneď ako vstanem tak zbehnem do jednej z kaviarní na Kopci (internátna oblasť na campuse sa volá "The Hill"). Najbližšie mám kaviareň, ktorá sa volá The Study, teda Študovňa, a tam si väčšinou kúpim na raňajky kombináciu kávy a ovsenej kaše s ovocím, alebo nejaký croissant.

Moje klasické raňajky - káva a ovsená kaša s ovocím :)

Na chlieb alebo rožok s maslom a domácim džemom, ktorý si na raňaky vychutnávam doma, tu môžem rovno zabudnúť. Američania totiž nevynikajú pekárskymi schopnosťami, a keď niektorým kamarátom opisujem, aké všelijaké čerstvo upečené pečivo u nás všade predávajú tak iba túžobne slintajú. Na toto som už ale zvyknutá, takže si užívam chvíle, keď im môžem aspoň porozprávať, o čo všetko sú ochudobnení, keď nežijú v Európe :))

Raňajky si väčšinou beriem so sebou do izby a tam si ich v kľude ešte v takom polo-rozospatom stave vychutávam a pritom si čítam noviny na internete alebo sledujem nejaké videá na Youtube. Ráno vstávam skôr hlavne pre toto. Prvú hodinu sa nestresujem so školou ani s ničím iným ale proste v kľude začnem deň.

Keď mám doobeda čas, väčšinou volám s rodičmi, sestrou alebo kamarátmi, pretože to je jediná časť dňa, kedy ich zastihnem zobudených. Medzi Los Angeles a Slovenskom je rozdiel 9 hodín, takže vždy v hlave prepočítavam koľko máme doma hodín aby som nikoho nezobudila.

Po tejto ceste (volá sa Bruin Walk) chodím skoro každý deň

Potom už samozrejme vyrážam do školy na campus, čo mi väčšinou zaberie tak minimálne 20 minút chôdze, pretože campus kalifornskej univerzity je vraj najväčší v Amerike. Aj keď bývam priamo na campuse, nemám to do školy úplne na skok a niektoré univerzitné budovy sú vzdialené aj 30-40 minút peši, pričom sa stále nachádzajú na campuse.

Deň v škole: Prednášky, Diskusie

Prednášky mávam každý deň a každá prednáška tu trvá minimálne 75 minút, ale už som mala na niektorých predmetoch aj 2-hodinové prednášky. Na každom predmete prednášky vedie vždy ten istý profesor, ktorý je aj "šéfom" daného predmetu a celý si ho organizuje podľa seba a vytvára všetky otázky na skúšky. Za 3 roky štúdia v Škótsku a v Amerike som vymeškala možno jednu prednášku. Prednášky sú totiž extrémne dôležité a nie je možné na nechodiť pravidelne. Z prednášky si človek odnesie úplne najviac informácií a materiálu je také veľké množstvo, že sa to jednoducho nedá len tak doučiť doma.

Každý profesor si vyberá, čo nám chce povedať, takže do prednášok sa snaží zakomponovať aj svoju oblasť výskumu a niektoré zo svojich vlastných experimentov. Prednášky má vždy super pripravené, takže sa mi ani raz nestalo, že by na prednáške niekto spal alebo nedával pozor.

Takisto je dovolené pýtať sa uprostred prednášky akékoľvek otázky a profesori vždy na všetko radi odpovedia, samozrejme, nikto nekladie otázky, ktoré sú mimo :))

Kerckhoff Hall - jedna zo školských budov, v ktorej sa nachádza aj príjemná kaviareň

Niektorí profesori majú počas prednášok aj vyhradené časti, kedy sa pýtajú na otázky nás študentov. Funguje tu taký systém, že si na prednášky nosíme takzvané iClickers, čo si môžete predstaviť ako televízne ovládače, na ktorých sú tlačidlá s odpoveďami A až E, a tak môžeme na otázky odpovedať všetci naraz (na prednáškach niektorých mojich predmetov bývaj aj 200-300 študentov).

Nie sú to otázky, ktoré testujú pamäť, ale sú to skôr otázky, ktoré nás donútia zamyslieť sa nad nejakým výskumom, o ktorom sa práve učíme a na základe informácií z prednášky sa napríklad snažíme uhádnuť, ako budú vyzerať výsledky daného výskumu ak sú pravdivé niektoré teórie, o ktorých sa učíme. Takto môžeme získať pár bodov, ktoré nám na konci trimestra môžu pomôcť získať lepšiu celkovú známku.

Okrem prednášok mávam z každého predmetu aj diskusie, čo sú semináre s postgraduantami, kde sme rozdelení do menších skupín, a tu preberáme napríklad vedecké články alebo vybrané kapitoly, ktoré máme predpísané na každý týždeň.

Jedna z budov, kde chodím na prednášky

Niektoré diskusie hodnotia študentov aj na základe toho, koľko na hodinách rozprávajú a ako prispievajú do diskusie. Na iné diskusie musíme robiť prezentácie alebo odovzdávame kratšie práce kde odpovedáme na otázky, ktoré nám dá dopredu buď profesor alebo samotní postgraduanti, ktorí si môžu diskusie viesť svojim vlastným spôsobom (samozrejme ale všetci zadávajú rovnaké úlohy a hodnotia nás podľa rovnakých, dopredu nastavených kritérií).

Diskusie vyžadujú prípravu dopredu, zatiaľ čo na prednášku človek môže väčšinou ísť aj bez toho aby si o téme niečo dopredu naštudoval (niektorí profesori ale vyžadujú mať kapitoly prečítané už pred prednáškou, dosť to závisí od jednotlivého profesora).

Zároveň má každý profesor vyhradených pár hodín do týždňa, kedy za ním ktokoľvek zo študentov môže prísť do kancelárie a pýtať sa na otázky alebo si nechať vysvetliť niečo, čomu neporozumel na prednáškach. Američania toto veľmi radi využívajú, ja som si na to až tak nezvykla a väčšinou si veci, ktorým nerozumiem nájdem buď v knihách alebo na internete :)

Všetci sú tu veľmi ochotní a chcú vám so všetkým pomôcť, takže sa vám nestane, že by sa nejaký profesor o vás nezaujímal, alebo že by mu bolo jedno, či rozumiete zadaniam a úlohám, ktoré musíte odovzdávať. Ďalšia podstatná informácia je, že každý študent má priradené svoje identifikačné číslo, pod ktorým všetky zadania odovzdáva anonymne, a teda sa vám nestane, že by vás niekto subjektívne ohodnotil alebo že by vám dal zlú známku len preto, že ste mu nesympatickí.

Ak sa pýtate, či majú zahraniční študenti ako ja nejaký špecíálny prístup, alebo či tu niekto berie na vedomie, že tento systém je pre mňa nový, tak nie. Nikto tu nerobí medzi študentami rozdiely, mám rovaký prístup ku všetkému ako všetci ostantí, a tým, že na predmetoch je toľko študentov, nie je ani čas na to, aby sa tu niekto zaoberal nejakou skupinou študentov vo väčšej miere. Je tu takisto veľa študentov, ktorí prestúpili z iných univerzít práve do tretieho ročníka, takže veľa z nás tu bolo v septembri úplnými nováčikmi :)

Socha medveďa- "Bruin Bear" je maskot UCLA a jeden z hlavných záchytných bodov na campuse, kde sa ľudia stretávajú :)

Konečne obed!

Medzi prednáškami a diskusiami väčšinou utekám naspať na Kopec, kde si dám obed v jednej z reštaurácií a potom sa vraciam naspäť do školy na ďalšie prednášky. Na obede sa väčšinou sretávam s kamarátmi alebo rovno z prednášky ideme spolu na obed, ak máme voľno v tom istom čase.

...jedna z nezdravších variánt obedu, pizza. Výhodou ale je, že v niektorých reštauráciách si môžete sami poskladať pizzu a vybrať si presne tie ingrediencie, ktoré vám vyhovujú. Napríklad ja mám rada túto kombináciu rajčín, mozzarelly, lososa, olív a čerstvej bazalky :)

Laboratóriá

Keďže študujem psychológiu, ja mávam ešte aj predmety ktorých súčasťou sú laboratóriá a tie trvajú buď 2 alebo 3 hodiny a bývajú jeden alebo dvakrát do týždňa. Učíme sa na nich buď štatistiku, alebo pokiaľ ide o nejaký viac biologicky zameraný predmet (ako napríklad neuroveda alebo evolučná psychológia), môžete sa tu stretnúť napríklad aj s ľudským mozgom naloženým vo formaldehyde.

Na iných predmetoch využívame tieto laboratóriá na tvorenie vlastných experimentov a ich realizáciu, pretože na všetkých zahraničných univerzitách je výskum na prvom mieste a v podstate sa vás každá univerzita snaží hlavne pripraviť na postgraduálne štúdium, ktoré je už celé oveľa menej štruktúrované a celé zamerané na výskum.

Knižnica a učenie

Po škole chodím buď do knižnice, kde si čítam články alebo knihy, ktoré musím prečítať na ďalší deň. Ak mám články v počítači, väčšinou chodím naspať na internát a úlohy si robím tam. Mám rada kľud a na internátoch je väčšinou celkom ticho, takže je to ideálne miesto na čítanie. Niektorí ľudia chodia radi do študovní a učia sa v skupinách ale ja som na učenie nekompromisný samotár, pretože potrebujem aby ma nikto nerušil :))

Vonku je veľa miest na sedenie, čo sa v slnečnej Kalifornii vždy zíde

Pohyb na vyvetranie hlavy

Poobede sa tiež snažím zakomponovať do programu nejaký pohyb (okrem chôdze - väčšinu dní nachodím okolo 10 000 krokov). Všade na campuse sú fitká, tenisové kurty, basketbalové ihriská a bazény, do ktorých majú všetci študenti neobmedzený vstup. Ja si užívam najmä bazén, pretože je pre mňa vzácne, že si môžem ísť zaplávať na vonkajší bazén dokonca aj v Januári. Plávanie striedam občas s behom, ktorý mám obľúbený hlavne v St Andrews, ale tu ma až tak neberie, pretože sa tu dá behať iba po campuse a nejako ma nebaví chodiť okolo školských budov toľkokrát do dňa :))

Plavky, čiapka, okuliare - to mám každý deň zbalené v taške :)

Jedlo, pleťová maska a spánok je základ dobrej nálady

Po plávaní väčšinou chodím na večeru alebo si ju beriem so sebou do izby a tu sa učím až do večera, píšem práce a chystám si veci na ďalší deň do školy.

Keď mám menej učenia vychutnávam si v posteli nejaký seriál alebo si dávam pleťovú masku a púšťam si pritom hudbu. Dať si večer aspoň pol hodinu pred spaním úplný kľud a nestresovať sa, je podľa mňa základ toho, aby ste sa dobre vyspali a mali energiu do ďalších dní v škole :)

Testujem tu rôzne pleťové masky, ktoré sa u nás na Slovensku nedajú zohnať :)

Samozrejme, keďže študujem psychológiu a viem aké sú triky k tomu aby bol človek v mentálnej pohode, zbytočne nepanikáril alebo aby sa učil efektívne a zapamätal si čo najviac, viem že nie je nič lepšie ako spánok. Preto sa snažím spať aspoň 7-8 hodín denne a z tohto si nenechám nikdy ukrátiť ani hodinu. Každý kto ma pozná sa mi trochu smeje, lebo vie, že v tomto som nekompromisná, a že každého vždy presviedčam, aký je spánok dôležitý :))

Ako sa dá pri kope povinností a strese prežiť?

Ja pred hlavnou budovou UCLA - Royce Hall, kde sa natáčalo veľa známych filmov :)

Viem, že fotky a moje príspevky o výletoch po LA môžu vytvárať dojem, že si to tu len užívam a nič nerobím ale pravda je taká, že učenia mám až príliš. Vždy sa ale snažím plánovať dopredu a nechať si aspoň jeden deň z víkendu na úplnú relaxáciu a vtedy vyrážam niekam do okolia. Diár nepúšťam z ruky a milujem si tam všetko farebne zapisovať a odškrtávať si splnené úlohy. Takisto si tam zapisujem dni kedy mám voľno a kedy si môžem naplánovať nejaký výlet, odmeniť sa dobrým jedlom alebo nejakou maličkosťou, pretože inač by som sa to samozrejme zbláznila :)

O niektorých mojich výletoch si môžete prečítať tu (a tu), a ak vás zaujímajú aj takéto články alebo ak by ste chceli vedieť ako som sa sem dostala a čo to všetko obnáša, určite mi dajte vedieť v komentári pod článkom alebo mi pošlite správu.

Rada napíšem článok o hocičom, čo by vás zaujímalo a čo by vám mohlo pomôcť v rozhodovaní sa, či sa oplatí ísť študovať do zahraničia :)